Z nových kníh členov Slovenského PEN centra, 27. 5. 2015

dsc00745_compressed

Streda 27. 5. 2015 o 18.00 hod.

Čítanie bolo naplánované najskôr do Letnej čitárne Červený rak na Michalskej 26,  pod Michalským mostom v Bratislave. Avšak vzhľadom k chladnému počasiu, akcia bola presunutá o ulicu ďalej, na Klariskú 16, do podzemných historických priestorov nádvoria Mestskej knižnice v Bratislave, prezývaných „Pod knižnicou“. Organizátorom akcie bolo Slovenské PEN centrum.

Ako som sa stala členkou SC PEN?

Koncom roka 2014 som bola poctená pozvánkou stať sa členkou Slovenského centra P.E.N.. Dovtedy som sa stretávala s členmi tejto medzinárodnej organizácie viac menej na besedách či stretnutiach spisovateľov, no viac som sa začala zaujímať o jej aktivity až v minulom roku. Ponorením sa do histórie a myšlienok, ktorými sa definujú centrá PEN po celom svete, som si uvedomila, že sú to hodnoty, s ktorými sa vnútorne stotožňujem a ak budem mať možnosť ich hájiť, rada tak urobím. Tak som ponuku na členstvo v SC PEN v roku 2014 s radosťou a úctou prijala.

Ktorí členovia čítali so mnou?

Akciu moderoval básnik, publicista a literárny kritik Ireney Baláž a na čítanie zo svojej tvorby sme boli pozvaní traja autori. Ako hosť z Českého centra Medzinárodného PEN klubu česká spisovateľka a novinárka Věra Nosková. Zo Slovenského centra P.E.N. to bol básnik Dalimír Stano a ja, ako prozaička, takže aj spektrum zamerania tvorby bolo pestré a tomu zodpovedala napokon aj zaujímavá diskusia. Komornú atmosféru dokumentujem zopár fotografiami.

Čítali sa básne Dalimíra Stana, kde na malom priestore boli vyslovené veľké myšlienky života, čítali sa úryvky textov z knihy Věry Noskovej, ktoré sa zakladali na jej vlastných skúsenostiach a Ireney Baláž jej dal priestor vysvetliť tiež, čo ju podnietilo iniciovať založenie Českého klubu skeptiků Sisyfos, občianskeho združenia na podporu kritického myslenia. A ja som zas obhajovala prózu pre ženy, ktorú niektorí kritici zatracujú ako „lacný bulvár“, ktorý však zaznamenáva, ako podotkol Ireney, najväčšie objemy predajov.

Nuž, kritici môžu mať svoj názor a je dobre, že ho majú. Z besied s Vami, milé čitateľky, ale aj čitatelia viem, že knihy nemusia uspokojovať prioritne zvedavosť intelektu a nie je nutné hľadať pointu vždy iba v hĺbke. To sú podľa mňa stereotypné predsudky. Verím, že život je v podstate priamočiary a nie je nutné dávať na piedestál jeho zložité prejavy, ktoré sme si spôsobili našimi vlastnými komplikovanými prístupmi k jeho výzvam. Napokon, aká je v tom logika odsudzovať akúkoľvek formu literatúry, ak sa tí, ktorí ju čítajú, cítia pri nej dobre? Dočítaná kniha do konca je najlepším vyjadrením jej kritiky.

Ďakujem teda za tento podnetný večer plný úvah a hlbokých životných pohľadov. Bol pre mňa obohatením a som rada, že som mohla svoje zážitky v tomto blogu zdieľať spolu s Vami.

Želám Vám krásne leto

Slávka