Osudové stretnutie vo Vrútkach, 13. 11. 2013

vrutky_plagat

Streda 13. 11. 2013 o 16.30 hod.

Aj keď stretnutie so mnou a s Lenkou Riečanskou organizovala v spolupráci s Vydavateľstvom IKAR Mestská knižnica Hany Zelinovej, samotné miesto, kde došlo k onej „osudovej“ udalosti, sa nachádzalo vo vysoko reprezentatívnej Sobášnej sieni Mestského úradu vo Vrútkach.

Osobne nás pozvala pani riaditeľka knižnice, Renátka Žiaková, aby sme ako autorky súčasnej slovenskej tvorby odpovedali  na všetky jej zvedavé otázky. A že sa pripravila nielen ona, ale aj celý tím pracovníkov knižnice, tak o tom som pri vstupe do sobášnej siene vôbec nepochybovala. Dobre si prezrite všetky fotografie. Spozorujete tam niekoľko nevšedných, veľmi zaujímavých scénických momentov…

Prečo osudové stretnutie?

Možno by ste mysleli, že preto, lebo spisovateľka Hana Zelinová, ako rodáčka z Vrútok, podľa ktorej je pomenovaná aj knižnica, by oslávila v roku 2014 výročie svojich stých nedožitých narodenín. Ale nie je to tak. Napokon, ešte je len rok 2013 :-)

Ten pravý dôvod je v kreatívnom stvárnení scény každej z besied, ktoré knižnica organizuje. Renátka, ako duch celého tohto nápadu, hľadá vždy to, čo zúčastnených autorov a ich diela spája. To, čo je spoločný menovateľ ich tvorby. A v prípade mňa a Lenky ho našla pod menom „OSUD“. Zaujímavé, však? Presne toto vyjadruje šachovnica, kde každá hra je podobná hre života – ako v mojej knižke KVARTETO.  Rovnako osud spojil mňa a Lenku Riečanskú na tomto stretnutí. A symbolom osudu je aj tenký špagát, ktorý sa ako čas žitia vinie od šachovnice cez vystavené knižky na stolíku pred nami opäť k šachovnici, aby sa kruh uzavrel. Čo otázka, to ťah šachovou figúrkou. V pozadí meditatívna hudba, blikot sviečok… mystická atmosféra. Sediac na stoličkách s vysokým operadlom a vyšitým erbom mesta Vrútky som sa cítila ako kráľovná večera. A myslím, že Lenka rovnako tak. Jeden šach a dve kráľovné. Dokonalé divadlo. A ja už len musím dodať – dokonalá režisérka, Renátka Žiaková a jej úžasný divadelný tím. Tak túto atmosféru si budem ešte dlho pamätať. Ďakujem, ďakujem, ďakujem!

Slávka