Literárne čítanie a beseda v Karlovej Vsi, 20. 8. 2015

dsc01290_compressed

Štvrtok 20. 8. 2015 o 17.00 hod.

Miestna knižnica Karlova Ves v Bratislave ma v rámci Literárneho čítania so spisovateľkami Klubu slovenských prozaičiek Femina pozvala na besedu do svojej Letnej čitárne v Líščom údolí – altánku. Počasie však rozhodlo, že lepšie bude besedovať v knižnici na Jurigovom námestí a tak sme to rešpektovali. Vôbec však neľutujem :-)

 

Štedrá svojimi plodmi je nielen jeseň

Navrhujem, začnime netradične a poďme rovno na fotogalériu:

No, čo na to poviete? Milá pani Anna Labárová z Karloveskej knižnice bola skvelou hostiteľkou, počas besedy ponúkala samé dobrotky, vrátane jesenných plodov zo svojej záhrady a keďže toho ostalo veľa, všetko mi pekne nabalila domov. Viete, nechodím na besedy s tým, že si idem pre výslužku, nenosím si tašky ani škatuľky, veď kvetinky sú zvyčajne dostatočnou spomienkou na besedu. Tento krát to však na mojom stole doma vyzeralo inak. Pani Labárová prekonala všetky námietky typu: „veď ako by som to vzala domov“ a bez zaváhania mi k chlebíčkom a skvelým domácim koláčikom podarovala aj nádherný košík s ovocím a zeleninou, vystlaný slameným vankúšom. Keď som jej potom na druhý deň volala, že to nemôžem prijať a musím jej ho vrátiť, nástojila na tom, že je môj a to nehovorím o plastovej miske ako bonuse. Tak som si pripadala trochu ako po svadbe.

Živá beseda v domáckom kruhu

Musím povedať, že Karloveská knižnica je veľmi pekná a dozvedela som sa, že dokonca vyhrala súťaž koncipovanú v tomto duchu. Je priestranná a dobre presvetlená, keďže celá jedna stena je úplne presklená smerom do hlavnej ulice, kde chodia električky. Podstatné je ale to, že má vo svojich priestoroch niekoľko zákutí, kde sa čitateľ – návštevník knižnice – môže doslova „zašiť“ a čítať si pri stojanovej lampe na gauči, sedačke, fotelke či taburetke. Na všetko dohliada mystický drevený totem, ktorý si môžete všimnúť v zákryte za mnou na fotografii, kde si s pani Labárovou potriasame rukami pri darovaní kytice. Nie bežnej, ale roztopašne veselej kytice kvetov, ktorej som venovala aj samostatný záber z môjho domáceho prostredia. A taká bola aj beseda – veselá, otvorená, živá, nemali sme ani potrebu čakať do piatej hodiny. Pán, ktorý sa ponáhľal, neváhal a hneď sa pýtal, čo ho zaujímalo. A v tomto trende sme pokračovali. Prebrali sme rôzne diela, ktorá z nás čo čítala, ako sa nám to ktoré dielko páčilo, zamysleli sme sa nad trendmi v súčasnej literatúre. Jednoducho, diskusné fórum, aj keď sa zdá, že nie veľmi početné, no o to viac bolo sčítané a viem, že tam prišli skalné záujemkyne o rozhovor, keďže k zmene miesta besedy z altánku do knižnice došlo len deň dva dozadu.

Na fotografii si môžete všimnúť aj jednu pani, čitateľku, ako stojí a práve čosi hovorí. Od nej som ako darček dostala súbor citátov na zamyslenie, o živote, od rôznych významných osobností. Dovolím si tu uviesť jeden úryvok z diela „Zlomené krídla“ autora menom Chalíl Džibrán:

„Ľudia si občas naivne myslia, že láska je plodom dlhého zväzku muža a ženy a dlhodobého dvorenia. Láska je však skôr dcérou duševného súladu. Ak sa dve blízke duše stretnú, vzniká láska v jednom okamihu. Ak láska nevznikne odrazu a nečakane, nevznikne ani po rokoch, ba ani po stáročiach.“

Ako vidíte, „bolo o čom“ :-) A musím súhlasiť, že takto nejako to asi funguje. Na druhej strane, nerada vidím veci čiernobielo, lebo život je zmena a menia sa pravidlá a menia sa aj ľudia. Ak teda ešte čakáte na tú svoju iskru lásky k niekomu, s kým žijete už veľa rokov, možno by ste to nemali vzdávať. Čo si o tom myslíte? – pokojne mi napíšte do komentárov nižšie pod tento príspevok, budem rada a odpíšem Vám.

Želám Vám krásny september, už sa teším na nejakú turistiku. Verím, že tie najväčšie horúčavy máme za sebou a pomaly je čas presunúť sa od vody do lesa. Ktovie, možno sa tam niekde stretneme :-)

Slávka