Krst v Štefanove si budem dlho pamätať, 26. 10. 2013

Nie, nejde o krst mojej knihy, ale o krst novej knižky Naty Sabovej – „Hry o lásku“. Mňa Natka pozvala, aby som povedala pri krste pár slov, keďže som jej knihu prečítala. Názorovo sme si blízke, tak možno aj preto.

Vôbec som to nečakala…

To sú jediné slová, ktoré musím povedať na adresu celej tejto, bez nadsádzky, veľkolepej sobotnej udalosti. Skúsim Vám to trocha priblížiť.

Prvé veľké prekvapenie dňa:

Nechcem veľmi rozmazávať fakt, že vďaka technike, napriek tomu, že sme zadali ako cieľovú dedinku Štefanov, navigovali sme sa do Štefanovej. Takže síce sme prišli s polhodinovým predstihom, ale úplne niekde inde! Tak to bol šok… A to sme ešte viezli aj pána Ondreja Herca. Zo Štefanovej od Budmeríc pri Trnave nám to do Štefanova pri Senici na Záhorí trvalo takmer trištvrte hodinu, takže už tam všetci boli a my sme prišli o pol štvrtej, teda pol hodinu po začiatku…

Druhé veľké prekvapenie dňa:

Vchádzame do Kultúrneho domu v Štefanove. Čakala som komornú udalosť, možno s trocha viac ľuďmi, ako to pri krstoch kníh býva. Keď som však vošla do haly s javiskom, ktorá bola zaplnená ako keď prídete do divadla, ľuďmi sediacimi v súvislých radoch  podľa môjho skromného odhadu v počte okolo dvesto, tak som pochopila, že tu nejde len o krst „nejakej“ ďalšej Natkinej knihy.

Vedela som z pozvánky, že uvedenie knihy do života bude spojené so spomienkou na Drahomíra Kľučku. Dade, ako ho všetci volali, bol nielen v Štefanove obľúbený mladý muž, s veľkým srdcom, ktorý žiaľ pred rokom nešťastne zahynul pri autonehode. To zasiahlo v dedine všetkých. Ako to súvisí s Natou a Hrami o lásku? Priamočiaro. Nata totiž Dadeho a jeho hlboko ľudské vlastnosti zakomponovala do svojho príbehu, takže príbeh samotný je vlastne pre tých, ktorí Dadeho poznali, súčasne aj pietnou spomienkou na blízkeho človeka, syna, priateľa…

Tretie veľké prekvapenie dňa:

Bola som dojatá z toho, ako sa ľudia zo Štefanova dokázali spojiť, práve v súvislosti so spomienkou na im blízkeho človeka a vytvoriť tak krásny a profesionálne zvládnutý kultúrny program, s veľkolepým pohostením pravými domácimi dobrotami. V každom prejave bolo cítiť silnú účasť a lásku, ktorú  tam každý z nich zanechal. Na plátne bola robená projekcia zo života mladíka, ktorého som vlastne ja osobne mala možnosť spoznať len vďaka tým fotografiám. Vlastne nie. Jeho vlastnosti sa odrážali v ľuďoch, ktorí prišli, v slzách rodiny a priateľov, ktorými bol krst Natkinej knihy zmäkčený.

Čo dodať na záver? Ako bolo povedané pri jednom z prejavov na pódiu – sú literárne diela znelé a potom tie neznelé. Verím, že Hry o lásku budú patriť k tým knihám, ktoré aj vo Vašom srdci budú ešte dlho znieť. Rovnako, ako osobnosť jedinečného mládenca, ktorý sa stal pre vytvorenie tohto dielka inšpiráciou. Natka, bolo mi cťou zúčastniť sa. Ďakujem Ti za pozvanie.

Slávka