Beseda v Tovarníkoch, 19. 11. 2015

pozvanka-1

Štvrtok 19. 11. 2015 o 18.00 h

Obecná knižnica – Obec Tovarníky.

Do obce, ktorá je zaujímavá aj tým, že bola kedysi súčasťou Topoľčian a neskôr sa osamostatnila, som ako zvyčajne cestovala aj s manželom. Robí mi fotodokumentáciu z akcií a vlastne vo všetkom od začiatku môjho vydávania knižiek je mi veľkou oporou.

Na besedu ma pozval pán starosta Marián Nováčik, spolu s pani knihovníčkou Idou Bobockou. Knižnica sa nachádza v budove Obecného úradu v Tovarníkoch, tak sme vedeli, že ju ľahko nájdeme.

Už po ceste nás postretli dve milé prekvapenia. Aké?

V Bratislave bolo slnečno a pri Piešťanoch pršalo. Takže z diaľnice sme videli krásnu dúhu. Podarilo sa mi ju odfotiť a tento úlovok som pridala nižšie do fotogalérie. To druhé milé prekvapenie bolo, že keď sme už prichádzali do stredu obce a zdalo sa, že sme na mieste, opýtali sme sa jednej pani, kde presne je Obecný úrad. Ochotne nám ukázala… a keď sme si hľadali miesto na parkovanie, ešte dobehla za nami s otázkou: „Nie ste náhodou pani Koleničová a nejdete k nám na besedu?“ Nuž, samozrejme, že áno – bola to pani Bobocká :-) Tak sme krásne zaparkovali do dvora a tým, že sme prišli s časovou rezervou, mali sme čas sa zoznámiť. Potom prišiel aj pán starosta, takže oboch sme sa mohli spýtať na veci, čo nás zaujímali okolo obce či knižnice. Tak som sa napríklad dozvedela, že sochu s dvoma sovičkami vo vstupnej chodbe do knižnice, ktorú manžel tiež nafotil, vyrezával „motorovou pílou“ rezbár, sochár a artpraktik, Branislav Petráš z neďalekých Bošian. Nechcela som tomu veriť, že niečo také je možné…

A potom sa začala úžasná beseda, na akú sa nezabúda

Aby ste lepšie vedeli, o čom píšem, pozrite si, prosím, najprv galériu fotografií:

Všimli ste si tú krásnu ručne vyrobenú kvetinovú výzdobu pod oknami, či zátišie v poličke s mojimi knižkami? Sviečky nielen v knižnici, ale dokonca aj na schodoch? Teda fakt, dámy sa s tým vyhrali. Pán starosta Nováčik neskôr prezradil, že som prvou spisovateľkou, s ktorou robia besedu a v takejto osvetovej činnosti by radi pokračovali. Týmto prvenstvom som sa cítila mimoriadne poctená.

Na besedu prišli milé čitateľky a potom to už bolo tak, ako keď sa stretne širšia rodina. Nepotrebujete nič nejako zvlášť moderovať, diskusia sa rozbehne a vtiahne Vás. Pretože nielen mňa sa pýtali na veci okolo knižiek, ale aj ja som sa mohla opýtať dám na ich skúsenosti s literatúrou, či z ich života. Výsledkom bolo, že aj ja som povedala oveľa viac o svojom osobnom živote, ako na niektorých iných besedách. Možno aj preto sme neskončili skôr ako pred ôsmou a keď som na záver od pána starostu dostala krásnu kyticu, pripadalo mi úplne prirodzené urobiť si jednu veľkú spoločnú fotografiu so všetkými, ktorí zotrvali až do konca. Bol to pre mňa mimoriadny zážitok.

Záverom by som sa chcela ešte poďakovať Evičke Vargovej a jej pani učiteľke z hudobnej školy, pretože vhodne vybranými gitarovými skladbami na pozadí plamienkov sviečok vyladili atmosféru v miestnosti hneď v úvode stretnutia na tú správnu vlnu, čím sa pričinili k nevšednému spusteniu tohto úžasného večera.

Do Tovarníkov posielam aj touto cestou veľké ĎAKUJEM!

Prajem všetkým milým čitateľkám a čitateľom v Tovarníkoch príjemný záver roka a krásne sviatky, verím, že aj pri stránkach mojich knižiek, ktoré som na tejto pamätnej besede s radosťou doplnila mojím skromným venovaním od srdiečka :-)

Slávka

2 Comments
  1. Milá pani Bobocká, veľmi pekne Vám ďakujem a manžel, ktorý je tu pri mne, sa k tomu pridáva.
    Ako som už v blogu napísala, beseda bola vskutku výnimočná a takou sa stala aj preto, že v knižnici boli ľudia, ktorí sú vnímaví a zaujímajú sa o iných. Čitateľky Vašej knižnice k takým rozhodne patria – som im za to vďačná. Tovarníky som si skrátka zamilovala… :-)

  2. …pani Koleničová veľmi pekne opísala naše spoločné posedenie.Nie je čomu sa čudovať,je to rodená spisovateľka a veľmi empatická žena.Čas pri našom rozprávaní rýchle utekal a to aj preto,že zaujímavo opisovala zrodenie každej knižky.Jej manžel sa tiež živo zapájal do debaty a dopľňal pani Slávku.Popri tom stačil robiť fotky a je ich hodne.Manželia Koleničovi sú taká správna dvojica a dokonca sme sa dozvedeli,že aj synovia pridávajú ruky k spoločnému dielu,no skrátka dobre zohratý tím.Knihy ,ktoré napíše sa veľmi dobre čítajú,to čo cítite pri stretnutí s pani Slávkou , cítite aj z jej kníh – sála z nej radosť zo života ,pohoda ,veselosť a ja jej prajem do ďalšej tvorby veľa,veľa úspechov Bobocká Ida

Comments are closed.