Beseda so seniormi v Dolnom Kubíne, 12. 11. 2013

uvodny-obrazok

Utorok 12. 11. 2013 o 13.30 hod.

V Dolnom Kubíne som mala dohodnuté s pani Miriam Kazimírovou z Oravskej knižnice Antona Habovštiaka vlastne dve besedy. A nielen ja, ale spolu s Lenkou Riečanskou, ktorá žiaľ zo smutných rodinných dôvodov napokon mohla prísť až o deň neskôr, do Vrútok.

Bola som dojatá, keď sme prišli do jedálne Zariadenia pre seniorov a domova sociálnych služieb, kde bola prvá z besied. Dojatá nielen zo smutného pozdravu od Lenky, ktorý prečítala pani Kazimírová v úvode, ale aj z návštevníkov besedy – starších dám a pánov, ako niektorí z nich aj napriek zjavným telesným obmedzeniam prišli, aby sme sa spoznali a vymenili si pár slov.

Čo som si na stretnutí uvedomila?

Prostú pravdu. Že na veku vôbec nezáleží, pokiaľ žijeme „dnešný deň“. Nezáleží na tom, čo bolo, lebo to už nezmeníme. A zajtrajšok? Ten je teraz. Vytvárame ho v každej chvíli nášho bytia. Možno, keby som už bola vo veku milých návštevníkov tejto besedy, mohla by som prepadnúť strachu, že už mi veľa času vykonať niečo veľké nezostáva.

Ja som však čítala z ich tvárí veľký pokoj a porozumenie životu. Ich účasť na besede bola práve tým zjavným prejavom úcty k prítomnosti a záujmu o to, čo som im chcela o sebe a mojich knižkách sprostredkovať. Snažila som sa v nich vzbudiť aj iskierku odhodlania, aby skúsili a písali. Veď každý život je knihou sám o sebe. Ak by ju aj vydavateľ nevydal, autobiografia by bola neoceniteľnou hodnotou určite pre ich vlastné deti. To som si istá. Podarilo sa mi to? Neviem. No prajem im pre to ešte veľa síl, zdravia a pozitívnej nálady.

Plná dojmov zo stretnutia som si ešte pred podvečernou besedou v knižnici, ktorá ma čakala, vychutnala kultúrne klenoty dolnokubínskeho námestia. Jeho krásy určite ani Vám neunikli, ak ste si pozorne pozreli galériu fotografií o pár riadkov vyššie. A keby sa dalo, umiestnila by som sem aj ten svieži, energiou nabitý horský vzduch :-) . Ďakujem za tento zážitok.

Slávka